Farbosleposť

testy na farboslepostO farbosleposti sa veľa nehovorí. Väčšia z nás vie, že existuje, ale už málokto vie, že farboslepý je pomaly každý desiaty muž. A že ženy trpia farbosleposťou veľmi zriedkavo. Najskôr máte v okruhu svojich známych nejakého barboslepého muža muža, ale neviete o tom. Spoznáte ho podľa brilantnej kominácie farieb oblečenia. Ale inak sa s farbosleposťou dá vcelku normálne žiť.

Farbosleposť (odborne daltonizmus) je porucha farebného videnia ľudského oka. Jej medicínsky názov je odvodený od mena anglického prírodovedca Johna Daltona, ktorý touto poruchou sám trpel a vedecky ju v roku 1794 popísal. Percentuálne sa farbosleposť vyskytuje približne u 8 až 9% našej populácie, teda zhruba každý dvanásty, z toho je len 0,5% žien.

 

Celosvetovo sa najviac vyskytujú poruchy farbocitu u belochov. Najnižší výskyt vrodených porúch farebného vnímania je u černochov.
Na očnej sietnici sú dva typy buniek, tyčinky a čapíky. Tyčinky sú zodpovedné za vnímanie svetla a čapíky za vnímanie farieb. Pre každú základnú farbu, teda zelenú, červenú a modrú, existuje jeden druh čapíkov. Pri vrodenej poruche vývoja čapíkov napríklad pre červenú farbu človek nevie rozlíšiť červenú a podobne.


Pre vrodenú poruchu farbocitu neexistuje liečba, ale je možné ju do určitej miery korigovať optickými pomôckami.
Vrodené poruchy delíme podľa stupňa poruchy farebného videnia na: trichromázia - zníženie vnímania jednej zo základných farieb, v sietnici sú prítomné všetky 3 druhy čapíkov, ale jeden typ nefunguje správne.
dichromáziu - jedna z troch základných farieb nie je odlíšia, v sietnici sú len 2 funkčné typy čapíkov, najčastejší typ poruchy.
monochromáziu - nie je rozlišovaná žiaden farbocit, človek nemá schopnosť farebného videnia a hovoríme o úplnej farbosleposti. Čapíky v sietnici sú buď porušene, alebo sa vôbec nevyvinuli

 

Farbosleposť je porucha vrodená, a teda dedičná. Zriedkavo sa môže objaviť aj získaná farbosleposť, napríklad pri dlhodobej expozícii niektorým škodlivým chemikáliám.
Dedičnosť farbosleposti je viazaná na pohlavie. Ak má človek gén pre farbosleposť, u muža sa porucha vždy prejaví, ale žena je len prenášačka. Ženy-prenášačky majú päťdesiatpercentné riziko, že ich synovia budú farboslepí, a päťdesiatpercentné riziko, že dcéry budú tiež prenášačky. Farboslepý muž bude mať všetkých synov zdravých, ale všetky jeho dcéry budú žiaľ prenášačky.

 

Test farbocitu
Farbocit je možné otestovať pomocou takzvaného Ishiharoveho testu. Test obsahuje niekoľko obrazcov, kde je úlohou prečítať číslo alebo písmeno zložené z farebných bodiek obklopených bodkami inej farby. Ľudia bez poruchy farbocitu vidia na obrázku dvanástku a osmičku. Ľudia s nejakou poruchou farbocitu čísla uprostred obrázka nevidia, pretože nedokážu farby od seba odlíšiť.

 

A napokon - aké je byť farboslepý? To môže byť rôzne. Farbosleposť má niekoľko typov podľa toho, akú farbu človek nevníma. Veľmi zriedka sa vyskytuje farbosleposť na všetky farby (čiernobiele videnie). Najčastejším prípadom je neschopnosť rozlíšiť nejakú konkrétnu farbu, zatiaľ čo ostatné farby od seba odlišujú. A tak sa minimalne vyhnú krúteniu hlavou nad niektorými celebritami v najnovsom ohoze...